Hlavné mesto toskánskeho regiónu s počtom obyvateľov okolo 500 000 sa ropzprestiera na brehoch rieky Arno, medzi Jadranským a Tyrhénskym morom, v centre talianskeho polostrova. Mesto sa hemží priemyslom a remeslami, obchodom a kultúrou, umením a vedou. Má mierne, pomerne menlivé podnebie, s veternou zimou a horúcim letom. Florencia bola založená Rimanmi v prvom storočí pred n.l., po jej úpadku v čase barbarov bola znovuzrodená v Karlínskom období a medzi 11.-15. storočím dosiahla rozmach svojej civilizácie, v tej dobe už ako slobdné mesto. Florencia vyvažovala autoritu cisárov a pápežov, a prekonala tiež vnútorné spory medzi Guelfami a Ghibellinmi. V 15. storočí sa mesto dostalo pod vládu rodu Medicejovcov ktorí sa neskôr stali toskánskymi veľkovojvodcami. V tomto období sa mesto nachádzalo na vrchole svojej slávy v umení a kultúre, ako aj politickej a ekonomickej sily. Veľkovojvodstvo Medicejovcov zaznamenalo úspech v 18. storočí, najmä za vlády dynastie Lorraine, keď sa Toskánsko v roku 1865 stalo súčasťou Talianskeho kráľovstva a Florencia jeho hlavným mestom, až do roku 1871. Vtedy sa opäť vrátila do pozície významného kultúrneho a umeleckého centra.

Turistické atrakcie mesta sú zoskupené do štyroch zón, ktoré sa nachádzajú v pešej vzdialenosti. Geografická a historická os Florencie sa nachádza v mestských častiach Duomo, Santa Croce, v severnej časti San Lorenzo a San Marco, v zóne prechádzajúcou od nádražia Santa Maria Novella na západ na Piazza della Repubblica, Ponte Vecchio, Mercato Nuovo a v obvode Oltrarno s palácom Pitti, Santo Spirito, záhrady Boboli a kostol Santa Maria del Carmine.

Východná časť mesta, s úzkymi uličkami a priechodmi pripomínajúcimi mravenisko si zachováva stredovekú atmosféru. Jej dominantou je Santa Maria del Fiore, tiež nazývaná Duomo, s baptistériom postaveným Ghibertom a zvonicou postavenou Giottom. Na Via Calzaiuoli sa nachádza Orsanmichele, jeden z najkrajších exemplárov architektúry 13. storočia. Na ulici Via del Proconsolo nájdeme galériu Bargello, ktorá obsahuje kolekciu sôch z obdobia florentskej renesancie a diela Michelangela, Donatella a Celliniho.

Veľkolepá gotická bazilika Santa Croce na námestí Santa Croce Piazza je kolekciou kláštorných budov zoskupených okolo ambitu. Dnes slúži ako múzeum obrazov a náboženských sôch. Bazilika ukrýva hrobky a pamätníky Galilea a Michelangela, kríže Donatella a Cimabueho, Brunelleschiho kaplnku Pazzi a kaplnku Bardi, s freskami od Giotta. Námestie Piazza della Signoria bývalo centrom politickej moci a mestského života až do čias založenia mestskej rady. Dominantou tohoto veľkého slnečného námestia je ohromujúci palác Palazzo Vecchio, ktorý je pozadím klenutej galérie Signoria, jednej z najdôležitejších stredovekých stavieb v Taliansku.

Oblasť Medici sa tiahne pozdľž via de Martelli, jednej z hlavných ulíc mesta, ktorá začína v pasáži medzi Duomo a Baptistériou. V tejto oblasti sa nachádza bazilika San Lorenzo, ktorá ukrýva pozostatky najvýznamnejších členov rodiny Medici. V jej blízkosti nájdete aj Palazzo Medici Richardi, hlavné sídlo rodiny. Cesty okolo Piazza San Lorenzo sú vždy preplnené farebnými trhmi, medzi ktorými sa nachádza centrálny trh s dvojposchodovou budovou, kde sa predáva česrtvé ovocie. Oblasť, ktorá bola maštalou za čias Medicejovcov, sa dnes nazýva San Marco a nájdeme v nej ženský kláštor. Táto štvrť dýcha mladou atmosférou, vďaka vysokému počtu študentov z univerzít, konzervatórií a akadémií umenia. Blok domov, ktorý začína na rohu via Ricasoli je sídlom galérie akadémie, továrne na brúsenie drahokamov a múzea archeológie. Mesto je na západe ohraničené nádražím a mostom Ponte Vecchio. Na spomínanom moste nájdete obchody so starožitnosťami a modernými šperkami. V jeho blízkosti sa nachádza Piazza della Repubblica, jedna z najväčších zón Florencie. Oblasť je známa kaviarničkami a nákupnými uličkami, ktoré zahrňujú via Vigna Nuova a via de Tornabuoni, obe prvotriedne, lemované obchodmi s kvalitným tovarom a dôležitými budovami z obdobia od 15. do 18. storočia. Príkladom pozoruhodnej budovy tejto zóny je bezpochýb Palazzo Strozzi, postavený vo florentskom renesančnom štýle. Sídli v ňom viacero kultúrnych inštitúcií, vrátane Gabinetto G. P. Visseux.

Oltarno je kľudnou štvrťou s nízkymi domami, starožitníctvami a dielňami. Tejto štvrti dominuje Palazzo Pitti spolu so spletitými živými plotmi záhrad Boboli. Nachádzajú sa tu Via Maggi a Piazza di Santo Spirito, obe lemované aristokratickými domami. Na Piazza del Carmine sa nachádza Santa Maria del Carmine, známa svojimi freskami od Masovina a Masaccia v kaplnke Bancacci.

Múzeum Bargello obsahuje najucelenejšiu škálu stredovekých a renesančných sôch v Taliansku. K najvýznamnejším dielam patria Michelangelova socha Bakchus, Donatellova socha David, kresby pripisované Brunelleschimu (súťaž o dvere Baptistérie, ktorú vyhral Ghiberti) a Giambolognova socha Merkúr. Silne opevnené Múzeum Barfello bolo v minulosti sídlom policajného veliteľstva s väzením, v ktorom bolo v stredoveku mučených množštvo ľudí. Susednou budovou je kaplnka Márie Magdalény, ktorá tiež obsahuje fresky pochádzajúce z Giottovej dielne.

Duomo- Cattedrale di Santa Maria del Fjord je štvrtou najväčšou katedrálou na svete. Brunelleschiho šikmá stavba s červenými strechami je dominantou florentskej siluety, ktorú je vidno už z preplnených ulíc v okolí námestia (Piazza del Duomo). Nepochybne Vám vyrazí dych živá ružovo, bielo-zelená mramrová fasáda. Brunelleschi vyhral verejnú súťaž o návrh enormného dómu, ktorý sa stal prvým svojho druhu od čias staroveku. Napriek tomu, že dnes ťažko poškodený dóm je momentálne v rekonštrukcií, zostáva ýznamným staviteľským úspechom, ktorý sa začal v roku 1296 Arnolgom di Cambio. Dokončenie stavby trvalo 150 rokov. Budova má dľžku 153 m a šírku 38 m, nepočítajúc jej priečnu loď, so šírkou 90 m. Súčasná katedrála nahradila katedrálu zasvätenú Santa Reparata, ktorá v tej dobe nedosahovala ani polovicu jej súčasnej veľkosti.

Piazza della Signoria- masívna „nádoba“ na turistov (ak chcete mať priestor vezmite si so sebou zvonček na bicykel), umelo vytvorená čírou náhodou v 13. storočí, je odvtedy najskvostnejším námestím v meste ako aj centrom florentského politického života. Piazza je lemovaná replikami slávnych sôch a historických budov. V obdobiach politickej krízy tu bola verejnosť zvolávaná na všeobecné hlasovanie, ktoré obvykle rozhodovalo o osude rozhádaných rodín a často vyústilo do výtržností a nepokojov. Politické prejavy prednášané z tzv. „arringhiera“ (rečnícky pult) v prednej časti Palazzao Vecchio roznecovali emócie, z čoho pochádza slovo „harangue“ (kázať). Dnes sú to najmä turisti, kto zaplavuje spomínané námestie, popíjajúc kávu v predražených reštauráciách, prechádzajúc sa popri známych dejiskách alebo pózujúc pred Ammannatiho manieristickou Neptunovou fontánou, ktorá je podľa Michalengela znehodnoteným kusom perfektného mramoru. Celliniho socha Persea držiaceho hlavu Medúzy, je najoriginálnejším dielom celého námestia. Slúžila ako varovanie nepriateľom Cosima I. a zobrazuje čo by sa stalo keby prekročili hranice. Piazza San Lorenzo- Táto rozkošná plocha pripomína Florenciu v čase jej najväčšieho rozkvetu, keď bol kráľom Cosimo Medicejský a mesto sa tešilo kultúnej tvorivosti. Stavba baziliky San Lorenzo bola zahájená v roku 1425 a je označovaná za jeden z kostolov najčírejšej renesancie v meste. Záujem priťahuje najmä riedko zdobená východná fasáda, ktorá odkrýva starodávne remeselné práce. Ide o farný kostol, v ktorom je pochovaných mnoho členov rodu Medici. Donatello, autor jednej z kazateľní je tiež pochovaný v jednej z kaplniek. Po priechode ambitom sa dostanene k Laurenziánskej knižnici, ktorá slúžila ako obrovská rodinná kolekcia kníh s rysmi posvätného schodišťa od Michelangela. Kaplnky, v ktorých sú pochovaný najctenejší členovia rodu Medici sú bohato zdobené drahými mramormi a polodarhokammi. Nová sakristia bola navrhnutá Michelangelom a obsahuje jeho diela Noc a deň či Súmrak a úsvit.

Palác Pitti- bol navrhnutý Brunelleschim pre rodinu Pitti, rivalskú rodu Medici. Je jedným z najnavšťevovanejších miest južného brehu rieky Arno. Táto obrovská a veľkolepá budova je zbierkou pozoruhodnej umeleckej kolekcie rodu Medici, zahrňujúcou diela Raphaela, Filippa Lippi, Tintoretta, Veronesa a Rubensa, vystavené v márnotratne zdobených izbách. Rekonštruované miestnosti odzrkadľujú extravagantný životný štýl rodu Medici a Savoy, ktorý neskôr zaujal ich postavenie. Palác je zároveň sídlom galérie moderného umenia a zbierky kostýmov. Ak ste z tých čo radi navštevujú paláce, rozhodne nevynechajte palác Strozzi, jeden z najpôsobivejších renesančných palácov mesta a palác Rucellai, navrhnutý Leonom Battista Albertim, v ktorom sa dnes nachádza múzeum fotografie. V okolí zadnej časti paláca Pitti sa rozprestiera jeden z najskvostnejších a najúchvatnejších parkov: záhrady Boboli. Sú dokonalým príkladom formálnej renesančnej parkovej výstavby. Nájdete v nich bazény, fontány, geometrické hranice, stromové aleje, umelú jaskyňu a hviezdicovitú Forte di Belvedere. V prípade že budete mať trochu energie nazvyš, oplatí sa Vám prejsť sa ulicou Via del Belvedere, až k námestiu Piazza Michelangelo, ktorá sa pýši jedným z najkrajších výhľadov na Florenciu.

Santa Croce- ak po návšteve chrámu Santa Croce zacítite neobvyklý pocit závrate, nezúfajte. Je to preto, že ste podľahli Stendhalovej nevoľnosti, ktorá každoročne zachváti približne 12 návštevníkov Florencie. Bola pomenovaná po francúzskom spisovateľovi, ktorý po návšteve chrámu v 19. storočí vyjadril pocit kultúrneho šoku oslnenia. Fasádu budovy zdobí geometricky farbený mramor, pristavaný v 19. storočí. To pravé potešenie však na návštevníka čaká vo vnútri budovy, ktoré je miestom večného oddychu mnohých slávnych obyvateľov Florencie. Medzi najznámejších patria Michelangelo, Machiavelli, Galileo a Bardi. Steny chrámu sú lemované hrobkami a podlaha vydláždená 276mi náhrobnými kameňmi. Kaplnky sú zdobené dielami Giotta a della Robbia, zatiaľ čo krížová chodba je postavená podľa návrhu Brunelleschiho. V múzeu chrámu Santa Croce je vystavený čiastočne opravený Cimabov krucifix, ktorý bol poškodený povodňami v roku 1966. Za návštevu tiež stojí chrám Orsanmichele, známy svojimi sochami, chrám Santa Trinitá, pýšiaci sa freskami Ghirlandaia a Botticelliho ako aj chrám Santa Maria Novella, v ktorom sa nachádza Masacciova Svätá trojica, SS Annunziata a San Marco od Giambologna. Kostol Ducha svätého, v ktorom sa nachádza Filippino Lippiho Madonna s dieťaťom bol jednou z posledných zakázok Brunelleschiho. V neposlednom rade si nájdite chvíľu na návštevu Michelangelovej sochy Dávid v galérií Akadémie a nenechajte si ujsť príležitosť vidieť ju naživo, spoločne s ďalšími majstrovskými dielami autorov ako napríklad Botticelli, Fra Bartolommeio a Giambologna.