Barcelona je vždy medzi prvými v oblasti architektúry, stravy, módy, štýlu, hudby a dobrých časov. Leto je v tomto prímorskom meste obdobím zábavy a dlhočizných párty, ktorých energia srší počas celého roka! Hlavné mesto Katalánska je bezpochýb stredozemným mesto, a to nielen kvôli svojej zemepisnej polohe, ale najmä vďaka svojej histórii, tradíciám a kultúre.

Barcelona je druhým najväčším mestom Španielska, čo sa týka jej veľkosti aj počtu obyvateľov a teší sa výhodnej pozícii na severovýchode Pyrenejského polostrova pri pobreží Stredozemného mora. Zároveň je hlavným mestom Katalánska, ktoré je jednou zo 17tich autonómnych oblastí tvoriacich Španielsko. V Barcelone sa hovorí dvomi oficiálnymi jazykmi: katalánčinou, ktorá je oficiálnym jazykom v celom Katalánsku, a kastílskou španielčinou. Mesto má okolo 1 510 000 obyvateľov, ktorých počet dosahuje až 4 000 000 ak počítame priľahlé oblasti.

Pamiatky ktoré stojí zato vidieť:

La Rambla (známa tiež ako Las Ramblas) je pešou zónou, ktorú tvorí päť ulíc prepojených od jendého konca po druhý. Je preslávená svojimi živými sochami, hudobníkmi, mímami a potulnými obchodníkmi, ktorí predávajú všetko od lístkov na lotériu až po šperky. Oplatí sa zastaviť sa aj pri zvučnom vtáčom trhu v druhej časti La Rambly, v blízkosti ktorého sa nachádza Palau de la Virreina, rokokové pánske sídlo z 18. storočia, s informačnou kanceláriou a predajom lístkov na rôzne typy umeleckých podujatí. Hneď vedľa nájdete najpestrofarebnejšie trhovisko na La Rambla, Mercat de la Boqueria. Južne od trhoviska sa na chodníku nachádza Mosaic de Miró, s podpisom umelca na jednej z dlaždíc. Ďalšia časť La Rambla sa pýši operným domom z 19. storočia Gran Teatre del Liceu. Od Plaça Reial smerom k moru sa pešia zóna stáva ošumelejšou, vďaka prítomnosti striptérskych klubov a peep show. La Rambla sa končí pri prístave sa týčiacim vznešeným Monument a Colom (Kolumbov pomník), na ktorý je možný výstup výťahom. Na západ od pomníka, na Avinguda de les Drassanes, stojí Reials Drassanes (královská lodenica), ktorá hostí fascinujúce Museu Marítim. Spomínané múzeum má k dispozícii viac námorníckeho vybavenia než si viete predstaviť: lode, modely, mapy, maľby, makety lodí a lodné kuchyne zo 16. storočia.

Barri Gotic je jadrom starého mesta, s početnými stredovekými gotickými budovami, len pár ulíc severovýchodne od La Rambly. Je bludiskom vzájomne sa prepojujúcich tmavých uličiek s malými námestíčkami plnými barov a kaviarní. Ponúka najlacnejšie možnosti ubytovania v meste. Väčšina budov pochádza zo 14. a 15. storočia, keď bolo mesto na vrchole obchodného rozmachu, ešte nepohltené Kastíliou. V okolí katedrály, jednej z najvýznamnejších gotických budov Španielska, sa nachádzajú zvyšky starovekých múrov včlenených do neskorších prestavieb. Centrom štvrti je Plaça de Sant Jaume, rozľahlé námestie, ktoré každý týždeň hostí fanúšikov miestneho tanca sardana. Nachádzajú sa tu dve z najvýznamnejších budov v meste: Ajuntament a Palau de la Generalitat.

Museu Picasso je najnavštevovanejším múzeom v Barcelone. Sídli v troch krásnych gotických budovách na ulici Carrer de Montcada, ktorá bola v stredoveku prístupom k prístavu. Múzeum obsahuje práce predovšetkým z umelcových začiatkov, so zvláštnym dôrazom na jeho tzv. modré obdobie charakterizovné plátnami ako Beznádej, keramikou a jeho rannými dielami z deväťdesiatych rokov 19. storočia. Na druhom poschodí sú vystavené diela z Barcelony a Paríža z obdobia medzi 1900-1904 ovplyvnené impresioniz-mom, ako aj strašidelný Portrét pána Canala (1905) z autorovho tzv. ružového obdobia. Medzi jeho neskoršie diela, vyhotovené v Cannes v roku 1957 patrí súbor technických sérií Las Meninas, založených na štúdiách majstrovského diela Diega Velazquéza s rovnakým názvom.

La Sagrada Familia Monumentálny chrám El Temple Expiatori de la Sagrada Familia je Gaudího najznámejšou stavbou, najlepším príkladom práce tohto vizionárskeho génia a svetoznámym symbolom Barcelony. Prvý architekt Sagrady Familie F. Del Villar chcel do projektu katedrály, ktorý začal realizovať v roku 1882, vštepiť neogotický štýl. Gaudí prevzal v roku 1883 úlohu postaviť chrám na mieste predchádzajúceho neogotického projektu. Gaudí venoval celý svoj život tomuto ambicióznemu dielu, ktoré však nebolo dokončené kvôli jeho náhlej smrti. Bol chrámom natoľko posadnutý, že naň zameral všetku svoju kreatívnu energiu a zariadil si v ňom byt so študovňou. 7 júna 1926, keď umelec prechádzal hlavnou ulicou v Gerone doňho narazilo auto, upadol do bezvedomia, ktorému tri dni neskôr, vo veku 74 rokov, podľahol. Práce na chráme pokračovali, ale boly prerušené v roku 1936, keď vypukla občianska vojna a Gaudího hrobka spolu so študovňou, jeho zápiskami a plánmi zhoreli pri ostreľovaní. Projekt bol, napriek polemike, obnovený v roku 1952 s použitím kresieb a modelov. V období od 1954 do 1976 bola dokončená fasáda a štyri veže vášne na západnej strane. V roku 1987 sa sochár Josep. M. Subirachs se pripojil k projektovému týmu a dokončil sochy na portáli vášne. Dnes je pre návštevníkov otvorená dokončená časť katedrály spolu s malým múzeom – Museu del Temple Expiatori de la Sagrada Familia, kde sú uložené makety a kresby zobrazujúce históriu stavby tohto chrámu. Návštevníkom je takisto umožnený výstup na veže, z ktorých je unikátny výhľad na Barcelonu.

La Pedrera je ďalším majstrovským dielom Antoni Gaudího. Bola postavená v rokoch 1905-1910 na bytové a kancelárske účely. V minulosti sa nazývala Casa Milà, ale dnes je známa ako La Pedrera (kameňolom) vďaka nerovnomernej fasáde zo šedého kameňa, ktorá sa vlní na rohu ulice- priečelie vytvára vlnový efekt, zdôraznený náročnou výzdobou balkónov z kovaného železa. Návštevníci majú možnosť vystúpiť na strechu, kde sa týčia farebné komínové nástavce podobné stredovekým rytierom. Počas letných výkendových nocí je strecha tajuplne zaliata svetlom a otvorená pre tých čo sa chcú pokochať nádherným výhľadom na mesto. Na poschodí pod strechou bolo zriadené múzeum venované Gaudího dielu.

Park Güell- pôvodný architektonický plán Gaudího patróna Eusebiho Güella, bolo navrhnúť prímestské záhrady. Jeho pozemky sa nachádzali severozápadne od Barcelony, vzdialené od centra. Bolo na nich vymeraných 60 parcel, ale postavené len dva domy. Na svoju dobu to bol radikálny projekt, avšak bez realitného úspechu. V roku 1922 boli pozemky kúpené radou mesta Barcelony, ktorá ich premenila v mestksý park. Gaudí sa vyhýbal zrovnávaniu povrchu, čo viedlo k spletitej sieti ciest reprezentujúcich zemský povrch. Najnižším bodom je vchod, z ktorého vedie dvojité chodište k zvláštnej izbe, ktorej strop slúži ako podlaha veľkého verejného námestia. V odľahlých častiach sa nachádzajú viadukty a kolonády, evokujúce prírodné tvary.

Palau Güell bol postavný v roku 1888 Antoni Gaudím. Vo vstupnej hale je svetlo prechádzajúce oknami tlmené tromi parabolickými oblúkmi, ktoré pozostávajú zo sivých dohladka vyleštěných kamenných stľpov. Vysoko sa týčiace oblúky vytvárajú dojem gotického okna, ktoré slúži ako protiklad pravouhlým oknám v paláci a odhaluje prvé známky autorovych obáv z Art Noveau. Prvky Art Noveau sa opakujú na vstupnej bráne ako aj vnútri budovy. Piliere sa pýšia bohatými dekoráciami z kameňa vydolovaného v Pyrenejoch. Hala rozpínajúca sa cez tri poschodia tvorí stred budovy. Nahrádza vnútorný dvor a zároveň vytvára dojem, že človek stojí v obrovskom barokovom kostole. Táto miestnosť je zakrytá kupolou s gulatými dierami. Točité nohy stola sa vracajú na strechu budovy.

Gràcia je plne rozvinutou štvrťou, koncom 19. storočia sa stala domovom umelcov, študentov a inteligencie ako aj priemerných občanov, ktorí jej dodávajú na realite. Pýši sa kúzelnými parkmi, slúžiacimi k odpočinku počas dňa , ktoré sa stávajú obľúbenými miestami večerných stretávok. Gràcia bola kedysi samostatnou dedinou, ležiacou severne od štvrte L’Eixample, v 19. storočí sa stala priemyslenou štvrťou s republikánskymi a liberálnymi názormy a v roku 1987 bola pripojená k Barcelone. V tom období bola populárna, keďže mesto malo zle vypracovaný systém infraštruktúry, škôl a staníc, bez pouličného osvetlenia či kanalizácie. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa stala obľúbenou medzi radikálmi a bohémami. V súčastnosti si zachováva túto esenciu- jej silné pouličné osvetlenie Vás sprevádza do typických barov a kaviarní. Plaça del Sol, plná kaviarní a charakteristická svojou architektúrou z 19. storočia je obľúbeným miestom posedení počas dňa.

Montjuïc - kopec nachádzjúci sa v juhozápadnej časti mesta. Je sídlom galérií moderného umenia, atrakcií pre voľný čas, príjemných parkov ako aj väčšiny športových podujatí počas Olympijských hier v roku 1992. Na severnej strane námestia Plaça d'Espanya sa nachádza Plaça de Braus Monumental (bývala aréna pre býčie zápasy), kde hrali Beatles v roku 1966. V pozadí sa rozprestiera Parc Joan Miró s autorovou vysoko falickou sochou Dona i Ocell (Žena a vták). Na kopci sa týči Palau Nacional, sídlo múzea Museu Nacional d'Art de Catalunya so skvelou zbierkou románskeho a gotického umenia. Pod ním sa rozprestierajú terasy a fontány, najväčšia z ktorých, La Font Màgica, rozjasňuje letné večery svetelnou show sprevádzanou klasickou hudbou. Na severozápade od Montjuïc sa nachádza Poble espanyol (španielska dedina), pútavý obrázkový album s presvedčivými kópiami budov z rôznych oblastí Španielska. V jeho blízkosti sa týči Anella Olímpica (Olympijský kruh), skupina športových zariadení, kde sa konali hlavné podujatia Olympijských hier v roku 1992. Pod kopcom nájdete Fundació Joan Miró, galériu s najväčšou zbierkou najslávnejších diel tohto katalánskeho umelca 20. storočia.

Monestir de Montserrat, 50km severozápadne od Barcelony nájdete sklanaté útesy zvláštneho tvaru, zničené jaskyňe pustovníkov, kláštor a davy turistov oddychujúcich po pobyte na Costa Brave. Monestir de Montserrat bol založený v roku 1025 aby pripomínal zjavenie Panny Márie. V súčastnosti v ňom sídli komunita 80 mníchov. Je cieľom pútnikov, ktorí si sem prichádzajú uctievať románsku drevenú sochu Márie s Ježiškom La Moreneta (čierna panna) z 12. storočia, ktorá sa v roku 1881 stala oficiálnym patrónom Katalánska. Na strmý kopec Montserrat je možné vystúpiť kabínovou lanovkou, ktorej cesta sa začína pri kláštore.